Spoločnosť ako celok sa ocitla v stave ohrozenia. Opatrenia sú drastické. Na jednej strane nás chránia, na druhej strane nás obmedzujú a vytvárajú veľké škody (napr. ekonomické). Nepriateľ, ktorý to spôsobil, je voľným okom neviditeľný. Ale nik o ňom nepochybuje. Berieme ho vážne. Niekedy sa nás zmocňuje údiv: také malé čudo zmenilo fungovanie celej spoločnosti, ba celého sveta, a stavia nás do pozoru! Nás neohrozených, nás sebavedomých, nás technologicky vyspelých… Je to Božia ruka, či dokonca Boží trest? Vylúčené to nie je.
Áno, ako jednotlivci i ako celok dostávame v týchto týždňoch poriadne údery. Bolia, ale treba si všimnúť aj to, ako nás vychovávajú a očisťujú. Pokorujú pyšných, spomaľujú uponáhľaných, schladzujú roztopašných, nemiernych dávajú do laty, umožňujú vyniknúť obetavým. Existenčné ohrozenie nás tlačí k zemi. Vedie nás k zjednodušeniu života, takže na našej existencii viac vynikne a intenzívnejšie chutí to základné: ŽIVOT. Bokom idú dekorácie, prívesky… Ostáva len život… Otvorené sú len potraviny, lekárne a… dosť!
Sýta hladnému neverí, ani bohatý chudobnému, ani zabezpečený nezabezpečenému… Preto je nám tak veľmi osožná skúsenosť nedostatku a obmedzenia! Poľudšťuje nás. Uspôsobuje nás pre súcit. Pozitívne nás pokoruje. Mravček si všimne mravčeka. Slon mravčeka skôr prehliadne a zašľapne – hoci neúmyselne.
Dnes je Deň počatého dieťaťa. Pripomienka pre spoločnosť, že život človeka začína počatím a že práve v mesiacoch, keď je človek najkrehkejší, je u nás najmenej chránený – menej ako niektoré zvieratá alebo rastliny. Ale verí sýty hladnému? Verí chránený zákonom (my) nechránenému zákonom (nenarodené deti)? Hm… zatiaľ veľmi nie.
Mám nádej, že skúsenosť aktuálneho ohrozenia nám uľahčí precítiť ohrozenie, ktorému sú omnoho viac vystavené nenarodené deti.
Dušan Škurla