Na prelome rokov 2019/20 uplynulo 10 rokov od založenia nášho pro-life spoločenstva Deti svätej Alžbety. Pri tejto príležitosti sa 22. januára 2020 konala v Košiciach oslava, na ktorej sa zišli členovia i spolupracovníci spoločenstva, ktorí sa viac alebo menej podieľali na jeho činnosti.
Oslava sa konala v spoločenských priestoroch budovy Teologickej fakulty KU na Hlavnej ulici 89.
Po ďakovnej omši v Seminárnom kostole sa približne 150 hostí zhromaždilo vo veľkej aule. Slávnostný program slovom viedol predseda spoločenstva o. Dušan Škurla. Vďaka Zuzane Eperješiovej bolo slovo popretkávané hudbou a spevom. V programe vstúpili aj ďalší rečníci, ktorí sa prihovorili krátkym svedectvom o svojej skúsenosti so spoločenstvom Deti svätej Alžbety.
Záver oslavy patril slávnostnej recepcii a otvoreniu výstavy fotografií, ktoré zachytávajú rokov činnosti nášho spoločenstva.
Dušan Škurla, jeden zo zakladajúcich členov spoločenstva, prítomným adresoval aj tieto slová:
Dnes tu vytvárame veľmi pestré spoločenstvo ľudí. Predpokladám, že len sčasti sa navzájom poznáte. No vedzte, že ste súčasťou našej širokej pro-life rodiny. Vaša rôznorodosť vyjadruje bohatstvo nášho spoločenstva. Až keď ste tu s nami, v plnej pravde sa ukáže, kto sme my – Deti svätej Alžbety…
Naše dnešné stretnutie je do veľkej miery aj stretnutím duchovnej rodiny – Cirkvi. Spája nás jeden Pán, jedna viera, jeden krst… A vlastne nič nás nespája viac ako toto. Úcta k životu vyrastá z úcty k Darcovi života. Naopak len zriedkakedy. A hoci náš postoj za život nachádza dostatok argumentov aj v rozume, motiváciu chrániť ľudský život čerpáme oveľa viac z viery než z rozumu.
Som šťastný, že môžem stáť pred vami a prihovárať sa vám. Dnes sa chceme obzrieť späť a zhodnotiť prvých desať rokov nášho spoločenstva Deti svätej Alžbety. Pre naše spoločenstvo je to prvých desať rokov, pre mňa/pre nás osobne je to našich posledných desať rokov života. A ak mám hovoriť za seba: je to mojich desať najintenzívnejších/ najkrajších rokov života… nateraz. Tieto superlatívy do veľkej miery súvisia so spoločenstvom Deti svätej Alžbety…
Kto teda sme? Narodili sme sa na ceste – z Košíc do Bratislavy, 1. a 2. novembra 2009, aby sme sa zúčastnili na bratislavskom pochode za život pri príležitosti Pamiatky zosnulých. Poznali sme sa len sčasti a povrchne. Spojila nás zvedavosť a voľno zo školy a práce. Boli sme piati: Mariana, Robo, Ivka jedna, Ivka dva a ja.
Ten moment sa nedá nazvať inak než milostivý, alebo ak chcete osvietenie. Poznáme to všetci, niekedy sa to stáva. Svetlo, milosť, inšpirácia … Tušenie, vnútorné nutkanie prerastie do rozhodnutia a skutku. Pred nedávnom sme si s úsmevom povzdychli, že ako sme pred desiatimi rokmi do auta sadli, ešte sme z neho nevystúpili. Osudové stretnutie…
Bola to teda náhoda – lepšie povedané zhoda okolností – presne povedané Božia prozreteľnosť. Tá nás spojila a viedla.
Začali sme tak, ako sa začína – veľké zaľúbenie, oheň v srdci… Samých seba sme zadefinovali ako spoločenstvo mladých Košičanov, ktorí chcú vo svojom meste chrániť nenarodené deti. V krátkom čase niekoľkých týždňov sme si vybrali názov Deti sv. Alžbety – čím sme sa jasne prihlásili k veľkej patrónke najmenších. Vytvorili sme logo inšpirované dómskym obetným stolom, zriadili jednoduchú webovú stránku detike.eu. V januári 2010 sme založili aj občianske združenie, ktoré nesie názov Aliancia za život.
Hnutie za život predstavuje široké spektrum činností a služieb. Všetky sú potrebné, navzájom sa dopĺňajú. Nikto nedokáže pokrývať všetky úlohy. Ani vo firme, ani v rodine, ani v Cirkvi. Naše zameranie vyplynulo z toho, čo v diele ochrany života doposiaľ chýbalo a k čomu ako ľudia inklinujeme, čo považujeme za zmysluplné.
Naším prvotným a až doposiaľ hlavným zameraním je modlitbová prítomnosť na miestach vykonávania umelých potratov. Stáť na novodobých kalváriách, kde nevinný Kristus násilne zomiera pri každom umelom potrate. Stáť tam ako Mária a Ján, pri opustenom Ježišovi, keď sa všetci rozutekali. Lebo Cirkev má byť blízko nevinných, vedených na popravu. Našou modlitbovou prítomnosťou pripomíname Božiu autoritu, zviditeľňujeme neviditeľné počaté deti, prebúdzame svedomie spoločnosti, pomenúvame problém a ponúkame riešenie. Na konci roka 2009 sme nesmelo začínali pri monobloku Starej nemocnice na Rastislavovej ul. každý piatok. Postupne, aj vďaka mnohým z vás, sme boli schopní rozšíriť našu službu na každý pracovný deň na všetkých šiestich košických potratových pracoviskách. A nielen to.
V roku 2016 sme spolu s našimi priateľmi z iných miest založili projekt 9 mesiacov za život, ktorým sme rozšírili službu modlitbovej prítomnosti pri potratových centrách prakticky po celom Slovensku (viac ako 40 lokalít). Táto služba sa ukazuje ako veľmi účinná – interrupcie sa postupne prestali vykonávať na ôsmych zdravotníckych pracoviskách. Abby Johnson – bývalá riaditeľka potratového centra tvrdí, že až 75% objednaných žien nepríde na zákrok, keď sú modlitebníci prítomní.
Práve skrze službu modlitbovej prítomnosti sa postupne rozrastal počet našich spolupracovníkov. V Košiciach sú to desiatky pravidelných dobrovoľníkov. Nepravidelných či občasných sú stovky. Na celom Slovensku tisícky.
Našou prvou veľkou akciou bol 25. marec 2010, kedy sme pripravili prvý košický pochod za život. Predtým sme oslovili o. arcibiskupa Alojza, aby pred pochodom viedol sv. omšu za život v Seminárnom kostole. Prišiel a odvtedy až podnes sú košickí biskupi pevnou súčasťou Dňa počatého života v našom meste.
V priebehu rokov sa táto akcia transformovala, resp. rozrastala, takže dnes má bohatý sprievodný program – distribúcia bielych stužiek, rozdávanie muffinov, pódiový program na Hlavnej ulici. Každoročnou vzácnosťou je, že pri tejto príležitosti desiatky až stovky ľudí príjme záväzok duchovnej adopcie počatého dieťaťa.
Druhá veľká košická pro-life akcia v podobnom formáte sa uskutočnila v dušičkovej oktáve vo farnosti Kráľovnej pokoja na Juhu. Postupne sme jej našli meno: Zapáľme svetlo obetiam potratov – dušičková modlitbová vigília. Ani tu nikdy nechýbal košický biskup.
Marcový pochod i novembrová modlitbová reťaz, obe v kombinácii so sv. omšou za život, tvoria každoročne dva krásne vrcholy našej služby. Dávajú príležitosť, aby sa stretlo, formovalo a aktivizovalo košické pro-life jadro okolo svojich kňazov a biskupov.
Od začiatku nám bolo jasné, že ak máme mať vplyv, musíme sa vyjadriť. Nemému decku, ani vlastná mať nerozumie. Nielen pochodom, prítomnosťou, transparentom… veď nemôžeme byť vždy a všade. A tak sme od začiatku investovali do výroby osvetových tlačovín. A dodnes tu smeruje väčšina našich finančných príjmov. Naozaj, veľkým nepriateľom je nevedomosť! Je to nevedomosť bazálna a všeobecná… Iste, vyplýva aj z toho, že bioetické problémy sú široké a spletité a protiprúd je silný. Každý leták, plagát, brožúra, tričko, kľúčenka, magnetka, nálepka, … je hľadaním cesty, jazyka, formy…ale aj dobrovoľníka, ktorý tú tlačovinu dobre odovzdá koncovému adresátovi, či oblečie tričko a ide s kožou na trh… ďakujem Vám všetkým, ktorí ste pomáhali. Za 10 rokov je to už ďaleko nad 1 milión rozdaných kusov.
Veľká vec sa podarila v roku 2013. Z podnetu o. Pavla Hudáka sme zakúpili súsošie Pomník nenarodeným deťom od autora Martina Hudačeka a vyslali sme ho na dlhú púť po Slovensku. Odvtedy navštívilo viac ako 150 miest – zväčša farských komunít. K súsošiu sme dotvorili program, zameraný na proces uzdravenia z bolesti po umelom a spontánnom potrate. Sú to iste 10-tisíce nenarodených detí, ktoré z podnetu súsošia dostali od rodičov meno a obnovenú lásku. Súsošie putuje doteraz.
Približne v rovnakom čase sme dali do obehu Výstavu s obrazmi vývoja dieťaťa pred narodením. Navštevuje školy, obecné domy, nákupné centrá, zdravotné strediská – jednoducho ponúkame ho tam, kde sa koncentrujú ľudia. Treba žasnúť, koľko osvetovej práce dokážu urobiť mlčiace obrazy s krátkym popisom. naozaj, raz vidieť je viac, než 100x počuť. Rovnako to platí o billboardových kampaniach. Na území Košíc sme ich zorganizovali päť.
V rámci našich časových možností sa snažíme ísť s posolstvom medzi ľudí – raz s kázňou alebo s prezentáciou, inokedy s propagačným stolíkom… Spolu sú to stovky výjazdov. Treba to zažiť – ako sú mladí i starší ľudia hladní po slove o hodnote života. Pozitívna spätná väzba (a nechýba!) je pre nás najväčšou odmenou!
Každé naše podujatie je viac alebo menej dielom spolupráce – od výroby plagátu, až po dnešné pohostenie. Rád by som tu vyzdvihol niektoré dlhodobé projekty, ktoré spoludotvárame s našimi priateľmi či partnermi. Patrí medzi ne: (1) hrobové miesto pre deti, ktoré zomreli pred narodením – v spolupráci s Farnosťou Košice Juh; (2) Ráchelina vinica – duchovná obnova pre osoby so skúsenosťou potratu – v spolupráci s Centrom pre rodinu v Banskej Bystrici; (3) Na bicykli za život – letná mobilizačná a modlitbová akcia naprieč Slovenskom – v spolupráci so spoločenstvom Život ako dar; (4) Národný pochod za život – Košice sú jedným z dvoch miest jeho konania. Tu bol prvý a môžeme predpokladať, že bude aj ten najbližší; (5) 9 mesiacov za život – celoslovenský projekt modlitbovej prítomnosti. Vďaka nemu sa vytvorila jedinečná sieť pro-life skupín.
Iste, nemožno zabudnúť ani na priateľskú spoluprácu s Inštutútom rodiny, s Domčekom, s košickým UPC, s ACM, s Teologickou fakultou, s Ekumenickým spoločenstvom, s košickými farnosťami, so základnými a strednými cirkevnými školami v Košiciach, s rehoľnými spoločenstvami, laickými združeniami. Možno táto spolupráca nebola presne formalizovaná do pevného rámca, ale je nie je menej významná. Tá zdanlivo všedná soľ je nad zlato!
V roku 2014 sme si povedali, že chceme ponúknuť príležitosť na verejné modlitbové stretnutie. Tak sa zrodila myšlienka každomesačných svätých omší za život. Slávime ich od septembra 2014 až doposiaľ. Najprv v Uršulínskom kostole, neskôr u jezuitov. Tým sa veľmi rozšírila rodina našich priateľov a rozšírili sa nám aj obzory našej služby. Dnes vieme a môžete tvrdiť, že taká ponuka je potrebná a kiež by sa myšlienka sv. omší za život rozšírila do každej farnosti tak, ako si ju osvojili Prešovčania. Ľudia v ťažkých životných situáciách potrebujú a hľadajú duchovnú pomoc – slovo zdravej náuky i usmernenia, modlitbu, prijatie, pomoc.
Predstavený výpočet našej činnosti nie je úplný a výpočet zážitkov a skúseností, ktoré nám Boh doprial cez túto službu, nie je možný. Preto by som sa chcel v závere obmedziť na niekoľko krátkych zhrnutí:
Naše spoločenstvo je súčasťou pro-life boomu, ktorý nastal na Slovensku po roku 2000. Jej nositeľmi sú (až na malé výnimky) 30- a 40-níci, t. j. generácia Jána Pavla II. , ktorá prerástla do produktívneho veku a začala prinášať ovocie. (FŽ, CBR, Inštitút Leva XIII, Aliancia za život, Aliancia za rodinu, Asociácia za život a rodinu, Plodar, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku,…). Sme darom pre seba navzájom. Je darom, že je nás veľa – máme sa o koho oprieť. Je darom, že sme relatívne mladí – môžeme ešte veľa vykonať a azda aj zmeniť! Je darom, že ako odchovanci Jána Pavla II. máme vo veciach relatívne jasno – v dnešnom relativistickom virvare to už nie je taká samozrejmosť.
Naše spoločenstvo bolo od počiatku úzko prepojené s Cirkvou. Keďže som kňazom, toto prepojenie bolo prirodzené. Osobitnú vďačnosť pociťujeme za to, akú podporu a oporu sme našli v našich otcoch biskupoch. Napokon táto blízkosť našla celkom osobitné vyjadrenie v tom, že pred piatimi rokmi o. arcibiskup Bernard zriadil Úrad pre apoštolát ochrany života.
Pri spätnom hodnotení desaťročia nemôžeme zabudnúť na Národný pochod za život. Prvý sa konal v roku 2013 práve u nás. Sme vďační Bohu, že myšlienky, ktoré kvasili v našom spoločenstve sa stali skutočnosťou a spolu s vami sme sa podieľali na jeho realizácii.
Sme hrdí, že bol to člen nášho spoločenstva, Robo Sopko, sa rozhodol vytvoriť nezávislé a konkurencieschopné médium, aby posilnil pozície ochrany ľudského života. Primälo ho k tomu sklamanie po marcovom košickom pochode v roku 2012, keď o akcii nenašiel zmienku v žiadnych novinách. Tak vznikol z ničoho internetový portál Hlavné správy. Dnes patrí na Slovensku medzi popredné v čítanosti. Na zjednodušené a negativistické výhrady voči tomuto projektu zvyknem odpovedať slovami klasika: „Kto nič nerobí, nič nepokazí.“
Dnes pociťujeme vďačnosť za dar jednoty. Bez jednoty by sme veľa neurobili a neboli by sme dnes oslavovali ako spoločenstvo. Hodnotu jednoty si uvedomujeme na našej mikro- úrovni ako spoločenstvo Deti sv. Alžbety aj na úrovni hnutia za život. Miera našich úspechov je z veľkej časti úmerná našej jednote. Ani nás neobchádzajú ťažkosti a únava. Uvedomujeme si, že nie je umenie začať, ale vytrvať.
Ako kňaz som šťastný, že v konkrétnej podobe sa môžem podieľať na diele Cirkvi spolu s laikmi. Tých desať rokov bola vlastne podnecovanie laického apoštolátu a ukazuje sa jeho krásne ovocie. Ako pre kňaza je pre mňa frustrujúce, ak pastorácia smeruje len k napĺňaniu duchovných potrieb laikov. Ježiš nechcel spoločenstvo duchovných konzumentov, ale učeníkov a misionárov.
Spomínam si na prvé roky kňazstva, keď som pripravoval birmovancov. V téme o Duchu Svätom sme im vysvetľovali, že dary Ducha nie sú zverejnené na úrade práce ani v krstnej matrike. Dary Ducha sa prejavia až v službe. Začni slúžiť a spoznáš svoje dary! Aj v našom spoločenstve sa rozvinuli naše dary tým, že sme na začiatku dali to základné – dobrú vôľu. Povedali sme si: chceme! Nedokážeme robiť veľké veci, ale môžeme robiť maličké. To je cesta pre každého…
Dnes si uvedomujeme, že Božie diela sú akoby skryté pod povrchom. Stačí maličký podnet a akoby zem sa otvorí. A platí pritom domino-efekt: iskra – požiar. Totiž veľa ľudí má dobrú vôľu niečo robiť, len nevedia začať. No keď im dáte ponuku, rýchlo sa chytia. O tom bolo našich 10 rokov. O vytváraní iskier, ktoré zapaľujú oheň v srdciach a tak rastie spoločné dielo.
A tak sme tu dnes spoločne. A koľkí tu nie sú! Lebo sme nemohli pozvať všetkých…
Dnes ďakujeme za všetko, čo sa podarilo. No ešte viac máme pred sebou a tak prosíme Boha života, aby nás posilnil pre to dielo, ktoré od nás očakáva. A ako doteraz tak aj naďalej to bude tak, že my budeme robiť malé krôčiky a Boh to bude zázračne rozmnožovať a zveľaďovať.
Svedectvo Lívie:
Volám sa Lívia, študujem na vysokej škole v Košiciach. Chcem vám vyrozprávať, ako som sa stretla so spoločenstvom Deti svätej Alžbety a za čo som im vďačná. Môj príbeh do veľkej miery súvisí s dlhodobými zdravotnými problémami.
Na základnej škole som sa začala trápiť kvôli vyrážkam na tvári. Kdečo som vyskúšala, ale nič nepomáhalo. Nakoniec mi ktosi odporúčal, aby som zašla ku gynekologičke. Tá mi predpísala nejaké tabletky, ktoré vraj upravujú hormóny v tele. Až neskôr som si uvedomila, že to bola hormonálna antikoncepcia. Po roku som mala čistú pleť a tak som sa rozhodla, že tabletky vysadím. Stalo sa však čosi, čo som nečakala: jednak, že neprišla menštruácia a tiež že vyrážky sa vrátili. Keď som sa posťažovala gynekologičke, odporúčala mi, aby som naďalej brala hormonálnu antikoncepciu a vraj tak sa menštruácia obnoví. Urobila som to a zafungovalo. Po čase ma omrzelo jesť tie tabletky a tak som ich znova vysadila. A menštruácia prestala. Gynekologička ma uisťovala, že to môže trvať dlho, kým nabehne. 5 rokov som vôbec nemala menštruáciu. Až neskôr som sa dozvedela, že hormonálna antikoncepcia vôbec neupravuje menštruáciu, ale práve naopak: rozbíja prirodzený hormonálny systém ženy.
Keďže nepomáhali ani rôzne vyvolávacie lieky, moja vtedajšia gynekologička ma odporúčala k odborníkovi do Košíc. Nový gynekológ v Košiciach sa vyjadril, že som brala jednu z najhorších antikoncepcií. A tak mi predpísal modernejšiu. Začala som ju brať a menštruácia prišla. Pri kontrole povedal, že hormonálnu antikoncepciu musím brať dlhodobo, lebo bez nej by som neskoršie mohla mať vážne problémy. Nedávalo mi to zmysel – byť stále na antikoncepcii. Bála som sa, či pri takom postupe budem vôbec schopná počať a mať deti. A tak som sa rozhodla, že predpísanú antikoncepciu si z lekárne nevyberiem. A modlila som sa, aby mi Boh ukázal riešenie.
Onedlho potom som bola na live sv. omši na internáte Jedlíkova. Dobrovoľníci zo Spoločenstva Deti sv. Alžbety tam študentom ponúkali brožúru o hormonálnej antikoncepcii. A tam som našla svetlo, resp. spoznala som tmu. Predovšetkým v tom, aká škodlivá je hormonálna antikoncepcia. Zistila som pravdu a bolo mi veľmi ľúto, že som o tom nevedela skôr. No nevedela som ešte, čo mám robiť. Po niekoľkých dňoch som bola na sv. omši UPC na našom internáte (Bellova). Práve bol Deň žien a pri tej príležitosti dobrovoľníci zo spoločenstva Deti svätej Alžbety rozdávali tie isté brožúry ako na Jedlíkovej. Bol to pre mňa jasný impulz, aby som konala. Odišla som od dovtedajšieho gynekológa. Keď sa znova objavili bolesti, vyhľadala som novú gynekologičku. Tá však mala pre mňa len jedno riešenie – hormonálnu antikoncepciu. Bola som sklamaná a odmietla som sa podrobiť.
Nakoniec mi pomohla posledná dvojstrana brožúry, ktorú som dostala od Spoločenstva Deti svätej Alžbety. Je tam uvedený krátky doslov gynekológa Ivana Wallenfelsa. V ňom píše, že počas svojej dlhoročnej praxe nikdy nemusel žene ponúknuť hormonálnu antikoncepciu, lebo vždy jestvovalo aj lepšie riešenie. A tak som sa rozhodla, že vyhľadám dr. Wallenfelsa. Vycestovala som za ním do Žiliny. Bola to milosť spoznať takúto ambulanciu. Našla som tam veľké pochopenie a aj konkrétnu pomoc. Menštruácia sa upravila pomocou progesterónu vo forme tabletiek. Kvôli vzdialenostiam som po čase (pred rokom a pol) prešla do podobnej ambulancie v Poprade (Ambulancia Terezka, vedie ju dr. Alena Polomská) Keďže niektoré problémy pretrvávali, u dr. Polomskej som podstúpila laparoskopickú operáciu. Tak odhalila viaceré skryté problémy a stanovila diagnózy. Konečne riešime problémy, a nielen symptómy.
Dnes chcem poďakovať, že som vďaka brožúre o hormonálnej antikoncepcii naša nový smer, ako riešiť svoj zdravotný stav. Ďakujem Bohu, že môžem žiť v pravde. A ďakujem aj za ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase nasadzujú, a ak treba, dokážu ísť proti prúdu doby, aby pomáhali iným.
Svedectvo Martina a Lucie:
Toto je naša takmer dvojročná Dorotka – ovocie aj svätých omší za život. Sme manželmi 7 rokov a okrem Dorotky máme ešte 2 nenarodené detičky v nebi – Maťka a Mirku.
V období, kedy sme smútili za naším prvým nenarodeným dieťatkom, sme dostali pozvanie na sv. omšu za život, ktorá sa pravidelne slávi v jezuitskom kostole posledný štvrtok v mesiaci. Vtedy bola spojená s modlitbou nad bezdetnými pármi. Pozvanie sme prijali nadšení, že je tu niekto, kto sa za nás chce modliť, keďže sme bolestne túžili po dieťatku, ktoré by sme si mohli privinúť a milovať.
Krásnym pokračovaním pre nás už aj tak silnej sv. omše bolo agapé, na ktoré boli všetci pozvaní. Tam sme po prvýkrát prišli do kontaktu s ľuďmi, ktorí sa bytostne vkladajú do boja za život a o ktorých sme sa dozvedeli, že tvoria spoločenstvo Detí sv. Alžbety. Atmosféra bola veľmi priateľská a hoci sme medzi nimi boli prvý raz, cítili sme sa tam ako medzi svojimi. Veľa sme sa rozprávali, padli viaceré svedectvá a spoznali sme mnoho ľudí a párov s podobným osudom, čo nás nesmierne povzbudilo.
Odvtedy sme sledovali termíny sv. omší za život a zúčastňovali sa najprv tých, čo boli venované bezdetným párom. Keď sme neskôr zistili, že čakáme dieťatko, zamerali sme sa na tie omše, ktoré boli spojené s požehnaním tehotných mamičiek. A po čase sme začali prichádzať aj na iné – tematicky zamerané na iné životné stavy či problémy. S každou sv. omšou sme viac spoznávali toto spoločenstvo a veľmi sa nás dotýkal ich zápal za ochranu života. Bol pre nás výčitkou, otázkou do nášho svedomia: A čo ty? Čo robíš pre ochranu života ty?
Po skončení sv. omše sme nikdy neodmietli pozvanie na agapé, pretože sme to videli ako príležitosť pozdieľať sa, podporiť sa navzájom, a napokon aj spoznať ľudí, ktorí zakaždým obetovali svoj čas a prostriedky, aby napiekli bábovku, koláč, či pripravili chlebíčky. Zakaždým nás očarila otvorenosť, štedrosť a láska týchto ľudí, ktorí k nám so záujmom pristupovali.
Našej rodine sa vďaka svätým omšiam za život a tomuto spoločenstvu dostalo mnoho požehnania a sme za to nesmierne vďační v prvom rade dobrému Bohu a potom vám, Deti sv. Alžbety. Vďaka za vašu službu!