Aliancia za život o. z.

INTRO

Môjmu nenarodenému dieťatku

Dnes som zistila, že ťa už nikdy nestretnem na tejto zemi. Bolo si vzaté priamo pred tvár tvojho Boha, Otca. Dovtedy, kým aj ja dôjdem na toto nádherné miesto, kde vo večnosti prebývaš, nebudem mať možnosť spoznať ťa na tejto zemi. A bude mi to chýbať.

Bude mi chýbať tvoj plač, keď by si sa prvýkrát nadýchlo vzduchu, ktorý dýcham aj ja.

Bude mi chýbať pohladenie tvojich jemných líčok a zahľadenie sa do tvojej tváričky, ten úžas nad tým, ako ťa všemohúci Boh nádherne stvoril.

Bude mi chýbať, že nikdy neoslávim tvoje narodeniny, neuvidím tvoje pokroky, nebudem môcť viesť tvoju malú rúčku k spravodlivosti, nezačujem tvoj smiech. Nikdy sa láskyplne nezahľadíš do mojich očí a nebudem ťa môcť podržať v náručí, keď by si potreboval moju útechu a pozornosť. Bolo by mi potešením viesť ťa cez tvoje zápasy a hrdo by som stála po tvojom boku v dobrom aj v zlom.

Moje nádherné dieťatko, obišlo si tento svet. Z Božej milosti, múdrosti a požehnania, tvoje srdiečko dobilo a ty si sa ocitlo v neopísateľne nádhernej prítomnosti Boha, ktorého ja poznám iba skrze vieru a Jeho slovo.

Ale ty ho už poznáš. Ty s ním kráčaš. Ty sa s ním rozprávaš. Ty žiješ v jeho Svetle.

Nikdy nepocítiš smútok, zúfalstvo, krutosť ani trápenie. Tvoj nebeský Otec ťa tak miloval, že ťa ušetril od skúsenosti tohto tmavého, chladného sveta poznačeného hriechom. Bolo si povýšené na najlepšie miesto bez toho, aby tvoje zmysly zakúsili zlo, nenávisť a bolestivú skúsenosť, ktoré pre tento svet Boh nikdy neurčil.

Moje nádherné dieťa, s istotou sa jedného dňa stretneme. Neviem, kedy nadíde môj čas, ale viem, že keď ten okamih príde, s láskou ťa budem môcť podržať v náruči, pobozkať ťa a oceniť tvoju prítomnosť.

Sľubujem ti, že ten stratený čas si vynahradíme.

Veľmi ťa ľúbime, srdiečko naše. Si pre mňa, tvojho otca a päť súrodencov darom. Budeme tu na teba stále pamätať a budeš nám veľmi chýbať.

Privítali sme ťa s veľkou radosťou, vďačnosťou, nadšením a očakávaním, keď sme zistili, že si bolo stvorené. Tak veľmi sme dúfali, že sa staneš súčasťou našej rodiny.

Ale, tak to malo byť, že sme ti povedali zbohom. Nie navždy, ale na chvíľku, pár rokov, ktoré z nebeského pohľadu trvajú len chvíľku. Pre nás to však bude veľmi dlhý čas, žiť bez teba v našom svete. Zostaneš navždy v našich srdciach a neoddeliteľnou súčasťou našej rodiny.

Prebývaš vo večnom pokoji s Bohom, ktorý ťa stvoril a miluje ťa láskou odvekou. Pokoj je to, čo si ty, moje drahé dieťa, mohlo od samého začiatku zakúsiť.

Áno, je ťažké pre tvoju mamu zniesť všetok ten smútok z tvojho odchodu, ale viem a verím v Božiu nekonečnú lásku, ktorá nás povzbudzuje a ktorú ty teraz poznáš lepšie, ako ktokoľvek z nás na zemi. Jeho cesty sú spravodlivé, správne a dobré a aj keď niekedy presahujú naše chápanie, my vieme, že nikdy nerobí chyby. Pretože On je Svätý a my dôverujeme jeho všemohúcnosti nad všetkým, čo nám prinesie do cesty.

Naše milované dieťa, odpočívaj v Jeho pokoji až dokým sa nestretneme. Navždy ťa budem milovať a vždy budeš mať špeciálne miesto v mojom srdci.

Nateraz sa s tebou lúčim, môj dar.

Tvoja mama

SV. OMŠA

Formulár: Za zmierenie

Eucharistická modlitba: Za zmierenie I.

Čítanie: zo štvrtka 3.týždňa, 2. cyklus: 2 Sam 7, 18-19. 24-29

Evanjelium O Samaritánke: Jn 4, 5-26

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi.  Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.  Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“  Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.  Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: “Daj sa mi napiť,” ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu?  Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“  Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný.  Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“  Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“  Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“  Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: “Nemám muža,”  lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“  Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok.  Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“  Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.  Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.  Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.  Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“  Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“  Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“