Štyri Národné pochody za život obohatili hnutie za život na Slovensku. Je to ďalšia forma, ktorou sa hnutie za život vyjadruje a koná. Doterajšie Národné pochody za život svojou masovosťou ukázali, že ako spoločnosť sme dozreli k väčšej citlivosti. Pootvorili sa nám oči i srdcia a pochopili sme dôležitosť spoločnej angažovanosti. Kedysi sme vysvetľovali, aký význam má spoločná a verejná manifestácia hodnôt. Dnes to nevidí len ten, kto nechce. Mimochodom, zamýšľali sme sa už na tým, akým obrovským skokom vo vývoji dieťaťa sú jeho prvé krôčiky? Keď sa sediaci človek postaví. Keď stojaci vykročí…
Spomínam si na pochod v Bratislave v roku 2019. Jeden účastník mi s rozrušením svedčil, že keď sa po skončení množstvo ľudí znova presúvalo k autobusom do Petržalky, most SNP sa pod ich nohami vlnil. Ak hovoríme o sile pochodu, práve pri tom poslednom sme ďakovali všetkým zainteresovaným politikom, ktorí pred desiatimi rokmi vypočuli požiadavku prvého pochodu v Košiciach (2013) o ústavnej ochrane manželstva ako zväzku muža a ženy.
Môžem pokračovať svedectvami a slovami vďačnosti od účastníkov, dobrovoľníkov i sledovateľov: „plakala som od radosti“; „len som to sledovala v televízii a cítila som zimomriavky.“ Okolo 19:00, keď pomaly končila recepcia pre dobrovoľníkov, vyhľadali ma tri ženy zo Skalice. Pokročilé seniorky, jedna s trekovými palicami. Nočným rýchlikom prišli o piatej ráno do Košíc na pochod. Teraz sa chceli rozlúčiť, aby sa opäť pobrali na nočný vlak do Bratislavy a potom do Skalice. Keď som ocenil ich angažovanosť, s úsmevom mi vysvetlili, že ony boli na všetkých pochodoch. Aj na tom prvom pred jedenástimi rokmi, lebo nemôžeme mlčať…
Novinky
Tohtoročný pochod za život bol spojený s viacerými novinkami:
Počas rozhodovania a prípravy sme v okolí vnímali nevídaný skepticizmus a pochybnosti. Niektoré boli prehnané, iné boli realistické. Možno tá neistota bola spôsobené dlhou prestávkou, iste k nej prispeli i celospoločenské nálady. Nenechali sme sa odradiť a urobili sme dobre.
Tohtoročný pochod za život bol ohlásený až v marci 2024 a na prípravu zostával polrok. Ak zoberieme do úvahy, že posledný pochod sa konal pred piatimi(!) rokmi a medzitým spoločnosťou prehrmela kovidová kríza, tak šesť mesiacov na mobilizáciu a prípravu bol extrémne krátky čas.
Novinkou bolo aj to, že prvýkrát sa na pochode prihovorila žena so skúsenosťou umelého potratu. Táto kategória príhovorov nám doteraz chýbala a dúfame že pribudnú ďalšie osoby, ktoré priblížia trpkosť tzv. slobody voľby.
Do novej podoby sme usporiadali program. Oklieštili sme bohatstvo sobotného sprievodného programu a zostal len hlavný predprogram v katedrále. Na druhej strane sme sa úspešne pokúsili o technickú inováciu: ozvučiť celú trasu pochodu. Nebolo to dokonalé, ale dokázali sme to. Takže pochodujúci účastníci boli aj napriek veľkej vzdialenosti spojení s dianím na hlavnom pódiu.
Skúsenosť jednoty
Národný pochod bol dielom veľkého zjednotenia. Skúsenosť jednoty sme prežívali na viacerých úrovniach. Najčastejšie bola potrebná v hlavnom tíme, ktorý intenzívne dobrovoľnícky pracoval tri štvrtiny roka. Veľkú mieru úspechu zabezpečila jednota medzi organizačným tímom a Konferenciou biskupov Slovenska. V atmosfére dôvery sa nám veľmi dobre pracovalo. Oceňujem konštruktívny prístup magistrátu mesta Košice, partnerstvo približne štyridsiatich organizácií aj podporu ekumenického spoločenstva. Nakoniec sa do podujatia zapojilo 750 dobrovoľníkov. Veľkú časť z nich tvorili kompaktné skupiny – skauti, športové partie, členovia formačných projektov, záchranárske skupiny, mládežnícke centrá, dobrovoľné hasičské zbory, duchovné alebo modlitbové spolky, školské skupiny, rádioamatéri, amatérske hudobné skupiny… Jednoducho festival zjednotenia! Vrchol zjednotenia sme zažili v deň D, keď prišli účastníci. Boli pozvaní a preto prišli. Zjednotila nás viera, že to má zmysel. Vytvorili sme spoločenstvo a boli sme obdarení zážitkom spoločenstva.
Cena, ktorá sa platí za jednotu, je kompromis. Každý musel, presnejšie bol ochotný v niečom ustúpiť. Dokázali sme sa prijímať v rôznosti pohľadov a hľadať strednú cestu. Tak sme relatívne hladko dokázali urobiť veľa rozhodnutí v krátkom čase. Už pred pochodom, ale hlavne tesne po ňom sa ozvali viaceré kritické hlasy o charaktere celého podujatia. Vraj pochod mal byť viac taký alebo onaký… Odpovedám: pochod bol výsledkom zjednotenia mnohých protichodností. Sme si vedomí, že aj pri najlepšej vôli nie sme schopní vyhovieť všetkým očakávaniam. Naozaj veľmi si cením tých, ktorí „nepotopili“ podujatie len preto, že niečo nebolo podľa ich predstáv.
V Košiciach sa na Národnom pochode za život prihovorilo 23 rečníkov. Doteraz najväčší počet a najpestrejšia skladba. Chceli sme tak predstaviť hnutie za život v jeho prierezovosti a bohatstve stavov i rečníckych žánrov. Muži, ženy, právnici, lekári, mnohodetná rodina, zástupcovia pro-life organizácií a projektov, zástupcovia cirkví, umelec, učiteľ, žena, ktorá podstúpila potrat i zachránený pred potratom, dávni i nedávni aktivisti.
Pochod zažiť vs. Z pochodu vyťažiť
24. rečník bol účastník. A tých bolo 40-tisíc! Viacerí predpovedali pokles oproti predchádzajúcim rokom. To sa aj potvrdilo. Obdivujem tých, ktorí šmahom ruky dokážu podať vysvetlenie poklesu. Prikláňam sa ku komplexnej analýze v celospoločenskom kontexte. Ale pracujme s číslom 40-tisíc. Je to stále jedno z najmasovejších zhromaždení na Slovensku a to bez akejkoľvek mobilizácie vo vplyvných médiách. A čo sa týka pochodov za život, patríme medzi absolútnu svetovú špičku! Ak by sme to prepočítavali na počet obyvateľov, tak v Poľsku by sa malo zhromaždiť 320-tisíc, v Nemecku 640-tisíc, v Taliansku 480-tisíc, v Maďarsku alebo Česku 80-tisíc účastníkov a v USA 2,4-milióna účastníkov. Ani zďaleka(!) také počty nikdy nedosiahli.
Iste by nás mohlo byť aj viac ako 40-tisíc, ale v horeuvedenom kontexte sa radšej úprimne tešme z toho, čo sme spoločnými silami dokázali a riešme to najpodstatnejšie: ako z takého masového zhromaždenia vyťažiť čo najviac dobra.
Výzvy, pred ktorými stojíme
Ďakujem mediálnym partnerom, ktorú odviedli dobrú prácu v mesiacoch pred pochodom. Nedeľný program z centra Košíc bolo možné naživo sledovať vo vysielaní STVR, TV Lux aj Rádia Lumen. Reportáže z pochodu sa viac alebo menej objavili vo všetkých významnejších médiách. Niekde urobili solídny výstup, inde bolo cítiť, že agenda ochrany života nezapadá do hodnotového rámca daného média. Čo sa týka médií, ktoré sa hlásia k hodnotám ochrany ľudského života, priniesli obsiahle reportáže. No bude ešte treba vynaložiť mediálne úsilie, aby sme sa od analýzy podujatia viac sústredili na základné posolstvá z príhovorov na pódiu. Nehovoriac o tom, že v nedeľu dopoludnia sa na verejných bohoslužbách v Košiciach v homílii prihovorilo 17 katolíckych biskupov.
Na pochode sa objavili viacerí politici, poslanci Národnej rady. Hoci nedostali priestor na pódiu, bolo ich vidieť a dali o sebe vedieť. To nás teší. Verím, že nasali túto spoločenskú objednávku po zmene a na pochode vyslovené požiadavky pretavia do legislatívnych návrhov. Potratová prax nemá žiadnu oporu v rozumovej argumentácii ani v poznatkoch modernej medicíny či pridružených vedeckých disciplínach. Je to totalitný prvok a najväčšia brzda všetkých ostatných reforiem pre blaho národa, o ktoré sa politici usilujú. Preto ju treba zakázať. Preto ako doteraz, tak aj v tomto roku sa iniciujeme stretnutia s politikmi, aby sme im odovzdali a pripomenuli odkaz pochodu i jeho naliehavosť.
Vyššie som spomenul, že sprievodný program pochodu sme zredukovali na minimum. Niežeby sme ho nechceli. Skôr nám išlo o prerozdelenie zodpovednosti a tvorivosti pri spoločnom diele. Ako sa hovorí, „aby jeden nerobil všetko“. My v hlavnom tíme sme sa sústredili na jadro programu a každú iniciatívu naviac sme vítali ako bonus. Vznikli krásne partnerské projekty. Napr. v spolupráci s Citizen GO sme zrealizovali na východe Slovenska billboardovú kampaň. V spolupráci s Koinoniou Jána Krstiteľa bola realizovaná celá detská zóna na juh od katedrály. V spolupráci s košickým Centrom pre rodinu bola ako sprievodný program v dominikánskych priestoroch ponúknutá výstava a dokument o rodine Ulmovcov. Takéto spájanie má potenciál rásť do rozmerov, ktoré by sme nedosiahli, aby to celé malo stáť len na hlavnom organizačnom tíme. Už teraz pozývame ďalších, aby využili Národný pochod za život ako priestor na pro-life osvetu v rozmanitosti foriem.
V Košiciach sa Národný pochod za život koná týždeň pred Medzinárodným maratónom mieru. Národný versus medzinárodný; pochod vs. beh (maratón); život vs. mier; 4. ročník vs. 101 ročník (!); 2,5 km vs. 42 km (!); ochrana práva na život(!) vs. šport. Myslím, že obe podujatia sa môžu navzájom inšpirovať. Azda sa navzájom aj dopĺňajú. Dokonca si myslím, že účasť na jednom pomáha lepšie pochopiť druhé a naopak.
Pred jedenástimi rokmi bol Národný pochod za život experimentom. Dnes vieme, že je to v istom zmysle povinnosť. Aj keby sme necítili záväzok vo svedomí, zaviazali nás účastníci. Máme vietor do plachiet, držme ich napnuté!
Dušan Škurla